Slovenský čuvač
Využitie: pastiersky pes
Klasifikácia FCI (medzinárodná kynologická federácia): Skupina 1 pastierske a dobytkárske psy (okrem švajčiarskych salašníckych psov)1. sekcia – pastierske psy
Dátum uznania definitívneho plemena: 11. 9. 1966
Plemeno slovenský čuvač sa začalo chovať na Slovensku a v Čechách koncom 30- tych rokov. 20 storočia. Prvý vrh zaregistroval do plemennej knihy Prof. MVDr. Antonín Hrůza 4. 6. 1929. Klub chovateľov slovenských čuvačov bol založený v roku 1933. Jedinou prípustnou farbou je biela, kvôli ľahšej rozoznateľnosti v noci. Jeho konštitúcia tela je tvrdá, mohutná s huňatou srsťou. Povahovo je to veľmi bystrý pes, ochranársky, prispôsobivý a priateľský, netreba však zabúdať na to, že ma prirodzený strážny inštinkt. Vie sa prispôsobiť aj drsnejšiemu podnebiu vďaka hustej podsade. Je dôležité, aby mal dostatok pohybu a dôsledný výcvik. Jeho využitie je predovšetkým na pozícii pastierskeho psa na stráženie stád, ale vhodný je aj ako ochranca, spoľahlivý strážca, záchranár a športovec.
Slovenský hrubosrstý stavač
Využitie: poľovnícky pes, všestranne využiteľný, ma vrodené vlohy na stopovanie, dohľadanie a prinesenie zvery, prácu v lese i vo vode
Klasifikácia FCI: Skupina 7 – stavačeSekcia 1.1. kontinentálne stavače
Dátum uznania definitívneho plemena: 6. 6. 1983
Plemeno slovenský hrubosrstý stavač sa začalo chovať v 40- tych rokoch 20. storočia. Klub chovateľov slovenských hrubosrstých stavačov bol založený v roku 1990. Cieľom vyšľachtenia tohto plemena bolo vyšľachtiť plemeno na spoločné poľovačky s kratším časom hľadania zveri, poslušného stavača vhodného v práci na stope, vode, ale zároveň dostatočne ostrého na škodnú zver. Je to stredne veľký pes pracovného typu, veľmi odvážny a silný. Jeho charakteristikou je vyrovnaná povaha a rýchle učenie sa v nových úlohách a poveloch. Základnou farbou je sivá v odtieňoch strieborno sivej až myšacej sivej, biele znaky na končatinách a predhrudí sú povolené. Hlava môže byť trochu svetlejšia. Srsť je odolná, hustá, tvrdá a priliehajúca k telu. Jeho využitie je predovšetkým ako poľovný pes, ale dokáže byť aj zvieracím miláčikom, plnohodnotným členom rodiny. Netreba však zabúdať, že potrebuje dostatok pohybu.
Slovenský kopov
Využitie: poľovnícky pes
Klasifikácia: Skupina 6: Duriče, farbiare a príbuzné plemenáSekcia 1.2: Stredné duriče
Dátum definitívneho uznania plemena: 16. 4. 1963
O plemene slovenský kopov sú prvé zmienky už v 17. - 18. storočí. V roku 1915 sa zjednotil ich chov najmä čo sa týka sfarbenia. Vznik samostatného klubu chovateľov slovenského kopova vznikol v roku 1988. Cieľom jeho šľachtenia bolo vyšľachtiť duriča na lov diviačej zveri, vhodného na individuálne aj spoločné poľovačky a prehľadávanie aj veľkých húštin. Svojou hlasitosťou a vytrvalým nasadením sleduje aj stopy inej zveri, ako napríklad líšky, jeleňov a zajacov. Je vhodný aj na vyhľadávanie zveri. Vďaka svojmu osrsteniu je vhodný na poľovačku v snehu a poľovačky v podhorských a horských oblastiach. Je to veľmi odvážny, temperamentný, dostatočne silný ale hlavne vytrvalý pes. Jeho sfarbenie je čierne s hnedými znakmi na končatinách a papuli. Najčastejšie sa využíva v poľovníctve, ale je vhodný aj ako parťák pre aktívnych ľudí.
Československý vlčiak
Využitie: Pracovný pes
Klasifikácia: Skupina 1 – ovčiarske a pastierske psySekcia 1 – ovčiarske psy
Dátum definitívneho uznania plemena: 30. 5. 1999
Záznam o prvom spojení je z roku 1955 z chovateľských staníc pohraničnej stráže. Klub chovateľov vznikol 2 .4. 1982. Cieľom šľachtenia tohto plemena bolo získanie psov pre potreby stráženia pohraničnej stráže. Predpokladalo sa vytvorenie odolnejších, ostražitejších a vytrvalejších psov. Je pevného konštitučného typu, viac ako stredne veľký, a farbou srsti je podobný vlkovi. Tento pes je veľmi aktívny, učenlivý, temperamentný, odvážny ale niekedy aj nedôverčivý. Je neobyčajne verný svojmu pánovi a mnohostranne využiteľný. Nie je náročný na chov je však veľmi dôležité mu dať kontakt s pánom, dlhé prechádzky a zamestnanie ako fyzické tak aj psychické. Pri zaobstaraní tohto plemena je dôležité myslieť na to, že to nie je pes pre každého a treba byť pri ňom trpezlivejší.
Vypracovala: Viktória Kaňková, ambasádor Super zoo, Super zoo Danubia Bratislava
コメント