Vzhľadom na fakt, že výcvik psa je beh na dlhé trate a vyžaduje si množstvo času a trpezlivosti, je dobré si pred tým, ako začneme trénovať nášho prvého psíka naštudovať pár základných rád, prípadne sa poradiť so skúsenejšími kynológmi. Niektoré chyby vo výchove a výcviku môžu vážnym spôsobom narušiť tento proces, a žiaľ mnohé z nich sa len veľmi ťažko naprávajú. V zásade je omnoho lepšie sa im vyvarovať.
Pristupujete ku psovi ako ku človeku
Najčastejšie sa stretávame s tým, že ľudia pristupujú ku svojmu psiemu miláčikovi ako ku človeku, ešte v horšom prípade, ako k dieťaťu. Rozumiem, že psík je predsa členom rodiny a áno počas napríklad leňošenia doma na gauči sa taktiež so psíkom takýmto spôsobom pomaznám, pohladím ho, prihovorím sa mu. Avšak pri výchove a výcviku psa je tento prístup absolútne nevhodný a množstvo ľudí si tento problém skoro vôbec neuvedomuje. Pes nie je ľudská bytosť, nerozumie našej reči. Čiže pokiaľ budeme k nemu prehovárať našou ľudskou rečou a vyčítať mu, že prečo robí toto a nie tamto a neposlúcha nás k ničomu to nepovedie. Pes rozumie najmä našim emóciám, keď sa hnevám zvýšim na neho hlas a rázne mu poviem „fuj!“ alebo „nesmieš!“. Vtedy pes rozumie že sa hnevám. Rovnako keď sa teším a pochválim, pohladím ho so slovami „Dobrý psík“ a robím to opakovane, vie že ho chválim a mám z neho radosť.
Jeden význam, množstvo povelov
Táto častá chyba úzko súvisí s prvým bodom, keďže psík ľudskej reči nerozumie a spája si naše emócie - hnev, radosť atď. s povelom a následným pokarhaním, prípadne trestom. Je veľmi dôležité používať vždy jeden povel. Nikdy nepoužívame veľa povelov s jedným významom ako napr.: „Sem!“, „K nohe!“, „Poď sem!“. Vždy ku každému pokynu používame iba jeden povel. Psík môže byť z množstva slov zmätený a my môžeme byť z toho následne sklamaní, pokiaľ sa výcvik nevyvíja podľa našich predstáv. Pokiaľ sa venujeme psíkovi dvaja a chceme ho cvičiť obaja je nutné si vopred dohodnúť aké povely zvolíme a byť jednotní v ich používaní.
Príliš dlhý tréning
Psík a špeciálne šteňatá v mladom veku sa vedia veľmi rýchlo mentálne vyčerpať a pokiaľ budeme trénovať príliš dlho, psík bude unavený, frustrovaný a my môžeme byť vcelku znechutení. Čo určite nechceme, takže jeden povel trénujeme ideálne desať minút a medzi jednotlivými povelmi si nechávame priestor na prestávku, krátku hru alebo prechádzku. Avšak toto platí už pre odrastenejšie psy, pri šteňatách platí, že menej je viac a tréning by nemal presiahnuť viac ako desať minút denne, pričom dôležitá je pravidelnosť. Trénujeme radšej pravidelne každý deň po desať minút (pričom vekom psíka túto dobu môžeme postupne predlžovať), ako iba raz za týždeň v trvaní pol hodiny.
Odmena ani trest neprichádza bezprostredne po vykonaní/nevykonaní povelu
Častou chybou je aj to, keď si ľudia neuvedomujú, že psík nerozmýšľa tak ako my a nedokáže si spojiť to, že ho trestáte večer po návrate z práce za niečo, čo vyviedol počas dňa. Rovnako ani to, keď ho chválime a odmeňujeme za niečo, čo urobil povedzme včera, alebo pred niekoľkými hodinami. Pes si spája našu odmenu, alebo trest s aktuálnym dianím a potom si to aj takto zafixuje. To znamená, že odmena musí prísť bezprostredne po očakávanom vykonaní povelu. Rovnako aj trest. Nikdy psa netrestáme napr. za vykonanie potreby v byte v čase našej neprítomnosti. Psík nebude rozumieť prečo sa hneváme a očakávaný výsledok sa nedostaví. Trest musí prísť ihneď, tzn. že pokiaľ psa pristihneme vykonávať si potrebu v byte okamžite ho vyhrešíme a on si náš hnev spojí s tým, za čo ho trestáme.
Vypracovala: Veronika Horniaková, vedúca predajne Super zoo Levice
Comments